Poznáš to ty, poznám to ja. Ten pocit, keď ti nejde internet, lebo tvoje dáta sú už prečerpané alebo wifina jednoducho hapruje. Rozpoviem ti príbeh, ktorý preukazuje, že keď máš pevnú vôľu, zvládneš všetko – dokonca aj dva týždne bez netu.

Začalo sa to v jedno nádherné piatkové popoludnie. Škola konečne skončila a ja som sa tešil na dávku informácií z netu. Keďže pochádzam z tých menej šťastnejších, čo ešte stále (áno je rok 2015) nemajú 4G v mobile, tak som závislý od wifinky v teple domova. Dokotúľal som sa teda ako obvykle domov a už sa tešil na internet ako malé dieťa na cukríky :).

home-office-569153_1280

 

Pripojím sa teda na wifi, no internet nešiel. Pýtal som sa sám seba: „Ako je to sakra možné, že je to nefunkčné, však nie som netechnický typ, viem si snáď zapojiť wifi, malo by to ísť….” Volám teda na zákaznícku linku, aby som zistil, čo sa teda deje.

Pani mi prijemným hlasom odpovie, že internet bude znova funkčný až o dva týždne. Ostal som nemo stáť zmrznutý ako cencúľ. WTF?! Dva týždne bez netu? Ako si môžu myslieť, že dokážem v tomto svete existovať bez internetu? Ja ho fakt potrebujem. Akože nie som úplný závislák, dlabať na facebook, ale však aj úlohy do školy nám zadávajú cez internet. V dnešnej dobe sa skrátka bez netu nedá žiť, najmä nie, keď si násťročný.

 

board-939244_1280

 

Ale ako sa hovorí – čo ťa nezabije, to ťa posilní. Musel som teda nájsť spôsob, ako vyplniť tú medzeru vo voľnom čase. Fakt. Net žerie veľa času. Ja som ho zrazu mal.

Čo som sa teda naučil?

 

1. Začal som sa viac rozprávať s ľudmi naokolo

Sám som nikdy neveril, že rodičia môžu byť zaujímaví. Hlavne, keď sa na hodine učíte o „generation gap” (generačných rozdieloch). Zaujalo ma, keď mi mamina rozprávala príbeh o tom, ako išla do kaviarne a na tabuli bolo napísané „DNES KOLÁČIK KU KÁVE ZDARMA”. Keďže podobne ako ja má aj mamina mlsný jazýček, vybrala sa teda s kolegyňou na kávu. S počudovaním zistila, že koláčik ku káve nedostala. Keď sa pýtala, či ten koláčik nedostane, servírka na ňu začala kričať, že to dnes neplatí a aby dostala koláč ku káve zdarma, musí sledovať Facebook. Bez žiadneho ospravedlnenia.

Mamina síce počítač celkom slušne ovláda, čaru sociálnych sietí ešte neprepadla a tento zážitok ju vcelku nahneval.  Pre mňa bolo jej rozprávanie poučením v tom, že časom si chcem aj ja založiť svoju vlastnú firmu a je pre mňa dôležité vedieť, ako jednať so zákazníkmi. Klamať ich nebudem.

 

2.  Ak sa chcem rozvíjať, musím čítať knihy

Ako hovorí môj obľúbený autor T. Harv Eker: „Keď žijete v teplúčku a závetrí, je vám pohodlne, ale ako osobnosť nerastiete”. Pokiaľ chcem žiť ako úspešný človek, musím sa neustále vzdelávať a popravde, toto ma baví. Baví ma pozerať sa na svet z iného uhla ako zvyšok ľudí v mojom okolí. Zrazu som mal čas čítať knihy a dozvedať sa o príbehoch úspešných ľudí. Internet mi vtedy nechýbal.

 

3. Dobrá prechádzka nikdy nie je zlá

priroda2

 

Po intenzívnom počítaní matematiky (ak sa chystáš maturovať z matiky, poznáš ten pocit) mi prechádzka vždy padne vhod. Aj tentokrát som si zobral so sebou aj moje zlatíčko (foťák). Ako som tak rozdýchaval imaginárne čísla, súčasne som si zrazu počas tej prechádzky uvedomil, že Slovensko je vlastne pekná krajina. Ach.. a ten výhľad bol dychberúci. Ako čerešničkou na torte bol fakt, že len pár metrov predo mnou prebehla srnka. Škoda, že moje fotografické zručnosti ešte nie sú na takej úrovni, aby som vedel pekne zachytiť divé zviera. Zistil som však, že tráviť viac času na čerstvom vzduchu môže byť lepšie ako sedieť za netom.

V dnešnej dobe je celý svet prepojený cez internet a pokiaľ náhodou nie si „ON”, nemusíš hneď trpieť depresiami, lebo ako si videl, dá sa to zvládnuť ;).

 

Podporujeme mladých lovcov

Viktor je stredoškolák, ktorý sa stal členom tímu Digital Jungle. Pod dohľadom našich lektorov píše na témy, ktoré ho zaujímajú a rozvíja svoje predpoklady stať sa profesionálnym lovcom slov.